Zašla Gamifikácia A Hyperpersonalizácia Príliš Ďaleko? Takmer, Ale Bude Aj Horšie
Gamifikácia a hyperpersonalizácia majú podobný príbeh inovácií, intervencií či technológií počas nášho fungovania na celom svete. Začali skvele, boli užitočné až sa nakoniec obrátili proti nám.
A čo sa týka týchto dvoch oblastí?
A bude len horšie.
Omnoho horšie. 👀
Gamifikácii a hyperpersonalizácii sa venujem už niekoľko rokov, avšak v posledných týždňoch sa udialo niekoľko udalostí, ktoré ma motivovali napísať tento článok.
Príkladmi toho sú napríklad úzkosť z aplikácie na učenie jazykov Duolingo (aby som neprišiel o dlhý denný progres), čítanie článkov o krajinách, kde vlády pripravujú zákony na obmedzenie týchto intervencií, nemožnosť navštíviť akúkoľvek internetovú stránku, hlavne v rámci rešeršu, bez toho, aby som potom niekoľko dní dostával „relevantné“ retargetované reklamy, či zlepšenie môjho mentálneho zdravia po niekoľkomesačnej pauze od Instagramu a ostatných sociálnych sietí.
Všetky tieto témy, ale aj mnohé ďalšie, ktoré s tým súvisia, chcem určite adresovať a ďalej prebrať. Nemá to žiadnu štruktúru, ani nadväznosť, skôr je to séria krátkych tém, v ktorých sa snažím nájsť odpovede na niektoré otázky.
Tou najdôležitejšou otázkou je, či sme skutočne zašli až priďaleko vo využívaní gamifikácií a hyperpersonalizácie?
Krátka odpoveď.
Áno.
Tá dlhšia odpoveď, ako vždy, nie je taká jednoduchá.
Tento článok bude patriť k jedným z tých mojich najmenej poučných. Jeho cieľom nemá byť prínos veľkej praktickej hodnoty ako pri ostatných článkoch. Táto téma je niečo, o čom som chcel dlhšie napísať.
To píšem hlavne preto, aby som šetril čas tým, ktorí z mojich článkov čerpajú praktické informácie. Tento článok je určený na zaujímavé a pohodové čítanie, na konci ktorého vám zostane zlá chuť v ústach z toho, kam tento svet gamifikácie a personalizácie speje.
Čo sú tieto dva pojmy?
Pre tých, ktorí tieto dva pojmy - gamifikácia a hyperpersonalizácia - nepoznajú, tu je krátke vysvetlenie.
Gamifikácia
Gamifikácia je proces, ktorým sa hry, herné prvky a herné dizajnové techniky aplikujú na nehracie kontexty s cieľom motivovať, angažovať a zapájať ľudí do určitých činností. Ide o transformáciu tradičných alebo rutinných úloh na zábavné, interaktívne a motivujúce aktivity prostredníctvom použitia herných mechanizmov ako sú bodovanie, súťaženie, odmeňovanie a progresia.
Tento prístup sa často využíva v oblastiach ako vzdelávanie, zdravotníctvo, podnikanie, marketing a manažment ľudských zdrojov na podporu zvýšenej motivácie, zlepšenia výkonu a dosiahnutia konkrétnych cieľov.
Gamifikácia sa stala populárnou vďaka svojej schopnosti zlepšiť angažovanosť a zvýšiť motiváciu ľudí v rôznych oblastiach života.
Hyperpersonalizácia
Hyperpersonalizácia je stratégia alebo technika, ktorá sa používa v rôznych oblastiach, ako sú marketing, služby zákazníkom, vzdelávanie a ďalšie, na poskytnutie maximálne personalizovaných a individuálnych skúseností zákazníkom, používateľom alebo účastníkom. Ide o získavanie a využívanie detailných údajov o jednotlivcoch a ich preferenciách na vytvorenie a dodanie obsahu, produktov alebo služieb, ktoré sú presne prispôsobené ich potrebám a záujmom.
Hyperpersonalizácia sa často dosahuje využívaním technológií ako sú umelá inteligencia, strojové učenie, analýza dát a ďalšie. Toto všetko sa využíva na zbieranie, spracovanie a interpretáciu informácií o jednotlivcoch. Tieto informácie sa následne používajú na vytvorenie personalizovaných odporúčaní, ponúk alebo obsahu, čo vedie k lepšej zákazníckej skúsenosti a zvyšuje lojalitu zákazníkov.
Hyperpersonalizácia sa stáva stále dôležitejšou v dnešnom digitálnom prostredí, kde sú jednotlivci zvyknutí na individuálne prispôsobené obsahy a služby a očakávajú, že budú cítiť, že sú porozumení a ocenení ako jedineční jednotlivci.
Ako to vyzerá v reálnom svete?
Bolo obdobie, kedy mali spoločnosti obmedzený prístup k osobným údajom potenciálnych zákazníkov. Napriek nástupu internetu si spoločnosti v dôsledku obmedzeného prístupu k osobným počítačom stále držali určitý odstup od zákazníkov. To sa však zmenilo s príchodom smartfónov a schopnosťou byť neustále online, ktoré umožnili zbieranie obrovského množstva údajov prostredníctvom našich online aktivít. Následný nárast údajov umožnil spoločnostiam zameriavať reklamy a zlepšovať svoje obchodné metriky.
Netrvalo dlho, kým výsledky vyhľadávania, ktoré ste videli pri používaní vyhľadávacieho nástroja ako Google, boli ovplyvnené aj našimi demografickými údajmi ako napríklad polohou, záujmami a históriou vyhľadávania.
Cieľom bolo poskytnúť najlepšie možné výsledky a obsah, ktorý uspokojuje potreby vyhľadávajúcich prostredníctvom personalizovaných informácií o ich online prítomnosti.
Kedysi boli výsledky vyhľadávania Google ľahko identifikovateľné a vizuálne odlišné, avšak táto odlišnosť sa postupne stratila a rozoznávanie platených výsledkov sa stalo náročnejším. Napriek tomu sa používatelia stále musia rozhodnúť, ktorý odkaz zodpovedá ich záujmom.
Nadchádzajúce schopnosti novej generácie umelej inteligencie sľubujú, že uľahčia hľadanie tým, že poskytnú stručné zhrnutie odpovedí na otázky pomocou umelej inteligencie, ktorá vyberie kľúčové informácie na uváženies odkazmi na podrobnejšie štúdium.
Microsoft teraz integruje generatívnu umelú inteligenciu prostredníctvom ChatGPT-4 od spoločnosti OpenAI do svojho vyhľadávača Bing. Novovznikajúce konkurenčné produkty sľubujú "Švajčiarsky nôž poháňaný umelou inteligenciou pre objavovanie informácií a zvedavosť", ktorý takmer úplne odstraňuje bremeno výberu.
Základnou myšlienkou týchto pokrokov vo vyhľadávaní je, že ľudia nechcú viac možností, ale viac dôvery voči prezentovaným možnostiam.
Dostupnosť personalizácie v našich digitálnych životoch teraz siaha oveľa ďalej ako jednoduché výsledky vyhľadávania alebo reklamy.
Prejavuje sa aj v obsahu prispôsobenom našim konkrétnym záujmom a žiadne platformy to nerobia efektívnejšie ako sociálne siete. Sociálne platformy využívajú algoritmy strojového učenia na prispôsobenie skúseností používateľov prostredníctvom prediktívnych odporúčaní.
Zhromažďujú údaje a využívajú výsledky na zlepšenie svojich algoritmov, čím vytvárajú cyklus neustáleho zdokonaľovania.
Čas strávený interakciou s obsahom na platforme zvyšuje algoritmickú kvalitu, čo vedie k väčšiemu času strávenému na platforme, získaniu väčšieho množstva údajov a zvýšeniu vystavenia reklamám.
To isté platí aj pri rôznych druhoch invazívnych gamifikačných intervenciách ako napríklad automatické spustenie videí alebo keď stlačím na Tik-tok platforme tlačidlo späť, namiesto opustenia aplikácie ma to vráti na začiatok a spustí ďalšie video. Musím kliknúť rýchlo 2x späť aby som odišiel.
Moje skúsenosti v týchto oblastiach
To len aby ste si nemysleli, že sa vyjadrujem k tejto oblasti bez žiadnych skúseností a len kvôli tomu, že ma niečo nahnevalo a chcem sa vyventilovať.
O túto oblasť sa zaujímam už dlhé roky. Začal som sa jej aktívne venovať keď som mal vlastnú agentúru a robil behaviorálne analýzy e-commerce biznisov, ktoré mali za úlohu identifikovať všetko na stránke, čo môže potenciálne zhoršovať rôzne ukazovatele ako napríklad zákaznícka skúsenosť, konverzie, chybné zákaznícke cesty a mnoho ďalšieho.
Následne som pracoval v spoločnosti Exponea (teraz už Bloomreach), ktorá patrila k najlepším firmám svet a v oblasti marketingovej automatizácie a dátovej analytiky. Tam náš tím pre Exponea klientov, ku ktorým patrili e-commerce biznisy ako Desigual či Victoria Beckham, pomáhal klientom vymýšľať inovácie,ktoré adresovali rôzne problémy ako malá angažovanosť, vysoké vracanie tovarov, a tak ďalej. Robili sme to aj za použitia gamifikácie a väčšej personalizácie.
Dokonca som mal na starosti vypracovať internú dokumentáciu o tom, ako tvoriť a pristupovať ku vytvoreniu vernostných programov a na čo si dávať pozor.
Ale asi najlepší príklad, teda taký, ktorý môžem povedať, bol spôsob, akým sme robili testovanie záujmu človeka a následne ho „otagovať“, teda označiť pre lepšie zaradenie a následnú personalizáciu pri ďalšej komunikácii.
Na niektoré produkty na stránke sme dali štítky s nápismi ako „z recyklovaného materiálu“, „vyrobené lokálne“ a „netestované na zvieratách“. Podobným spôsobom sme zverejnili aj reklamy na stránke.
Exponea vtedy dokázala targetovať aj jednotlivca a nie len skupinu zákazníkov ako iné programy.
Týmito reklamami sme vytvorili takzvané pasce a keď na ne človek klikal, vedeli sme presnejšie identifikovať jeho hodnoty a následne začať upravovať reklamy, ktoré sa mu zobrazujú alebo produkty v odporúčaní.
Ja som to nazval „thirst traps“.
Avšak my sme to robili takým etickým spôsobom, že aj OnlyFans „modelky“ by závideli. A jediné, čo sme tým uspokojovali, bola naša databáza.
Dobre, koniec humoru - fakt toto bol jeden z mnohých experimentov, ktorý sme robili na lepšie personalizovanie obsahu.
Cena, ktorú platíme za hyperpersonalizáciu a gamifikáciu
Nič sa nezaobíde bez následkov, otázkou však je, akú daň za tieto vymoženosti zaplatíme, a či sme pripravení na následky.
Tu sú len niektoré oblasti, kde si tieto zásahy vyberajú svoju daň.
Rapídne zníženie pozornosti
Určite ste tento fenomén spozorovali aj na sebe. Ja osobne to vidím napríklad keď pozerám dlhú formu obsahu na YouTube ako napríklad podcast. Stáva sa mi, že nevydržím pozerať celý čas, ale musím si medzi tým povedzme niečo čítať alebo dokonca sem tam prepínať na YouTube Reels-ka.
V roku 2003 Gloria Mark, výskumníčka zameraná na pozornosť na Univerzite v Kalifornii, Irvine, a autorka knihy Attention Span: Revolučný spôsob obnovenia rovnováhy, šťastia a produktivity, začala študovať pozornosť ľudí a sledovaťako dlho trvá, kým zmenia svoju pozornosť. Vtedy, podľa nej, bol priemer 2,5 minúty. Medzi rokmi 2016 a 2019 sme sa pohybovali v okolí 47 sekúnd.
"Ako vedľajší produkt prístupu k informáciám z našich zariadení je to, že naše pozornostné rozpätie sa skrátilo," píše Marková. "Je správne tvrdiť, že v digitálnom veku sme vystavení viac rozptýleniam ako kedykoľvek predtým v histórii. ... Zistili sme prostredníctvom počítačového logovania, že ľudia priemerne kontrolujú e-mail 77-krát denne a Facebook 21-krát denne - a to len počas pracovného dňa. Sú to pomerne veľké čísla a to tieto dáta nezahŕňajú ani rozptýlenia spôsobené inými sociálnymi médiami novinami, e-commerce stránkami (nedokážete si zabrániť v skontrolovaní zliav na Prime Day), smskami a aplikáciami."
Zdroj: Fast company
A to sú ešte dáta predtým ako TikTok sa stal populárnym.
Prečo je to, ale alarmujúce? Pretože týmto spôsobom sa nevieme dostať do stavu hlbokého sústredenia. Ako píše Cal Newport vo svojej slávnej knihe Hlboká práca:
Schopnost soustředit se bez rozptylování na kognitivně náročné úkoly. Hluboká práce vám umožní rychle pochopit složité koncepty a vytvářet lepší výstupy v kratším čase, díky čemuž se zlepšíte v tom, co děláte, a získáte pocit skutečného naplnění z mistrně odvedené práce. Jde vlastně o jakousi superschopnost („nové IQ“) stále konkurenčnější ekonomiky 21. století.
On odhadol, že do tohto stavu hlbokej sústredenosti sa ľudia dostanú približne po 20 minútach nevyrušenej práce na nejakom jednom zadaní.
Čo je už snáď v dnešnom svete nemožné.
Túto knihu odporúčajú desiatky známych osobností.
Vytváranie osobností, ktoré sú závislé na veciach
Určite ste videli videá malých detí, ktorým rodičia zobrali tablet a oni začali nekontrolovateľne kričať a dostali záchvat.
Moderné technológie z nás v podstate robia závislých, a to je len bránou k tomu, aby sme následne boli závislí aj na ostatných veciach.
Ja si napríklad priznám, že asi mojou jedinou závislosťou je závislosť na telefóne. Nepijem, nefajčím, nestravujem sa zle, nerobím nič vyslovene zlé pre moje zdravie, až na to, že keď mám telefón pri sebe, niekedy ho automaticky len tak odblokujem a ani neviem prečo.
Toto správanie si uvedomujem a popravde ma znepokojuje.
Namiesto toho, aby zlepšovali našu schopnosť robiť pre seba najlepšie rozhodnutia, môžu silné a návykové softvéry podkopať našu slobodnú vôľu tým, že nás uväznia v cykloch okamžitého uspokojenia. V najhorších prípadoch sa môže zdať, že spoločnosti používajú naše digitálne profily ako niečo podobné kuklám voodoo. Lákajú nás na nákupy, kliknutia, lajky alebo konzumáciu obsahu, aniž by sme si uvedomovali, že na nás tiahnu páky správania, aby nás ovplyvnili.
- Eva McCarthy,
The Personalization Paradox: Balancing Convenience and Privacy
Preto je super vec dávať si pravidlá typu, ak ideme na večeru von, kto prvý chytí telefón do ruky - platí.
Depresívna civilizácia
Tento fenomén si uvedomujeme pravdepodobne každý.
Od začiatku 21. storočia, keď sociálne médiá začali byť populárnym fenoménom, sa výrazne zvýšil výskyt depresie u adolescentov. Medzi rokmi 2005 a 2017 sa podľa správ zistilo, že depresia medzi mladými ľuďmi vzrástla o 52 %.
"Veľká časť duševného utrpenia sa týka tlaku na dokonalosť," povedal Dr. Thames. "Keď vidíte ľudí na týchto platformách neustále zverejňovať príspevky z ich úžasných výletov a krásne filtrované fotografie, vytvára sa falošný štandard pre mládež, ktorá stále hľadá svoju identitu a miesto, kam patrí."
Zdroj: UCLA Health
Ja sa považujem za pomerne silnú osobnosť, nakoľko prekonávam seba a svoje limity od malička. No ako každý, aj ja mám v živote zlé obdobia kedy sociálne média začnú fungovať ako určitá forma úteku od reality, čo z krátkodobého hľadiska pôsobí pozitívne, ale z dlhodobého to začína spôsobovať negatívne stavy.
Preto som sa rozhodol stiahnuť zo sociálnych sietí.
Zatiaľ, čo píšem tento článok, som už na profile svojho Instagramu a iných sociálnych sietí nebol vyše 8 mesiacov.
Začalo to tým, že som mal veľmi ťažké obdobie, nakoľko som nemal prácu a všetky moje vedľajšie projekty stagnovali.
K tomu všetkému som videl všetkých mojich kamošov a ľudí, ktorých poznám, ako si užívajú život a fotky žien, s ktorými som chodil von, ale nemohol som, pretože som musel šetriť peniaze a pozornosť.
Aj napriek tomu, že som zvyknutý zvládať omnoho vyšší level stresu a negatívnych vplyvov ako bežní ľudia, začalo to mať na mňa zlý vplyv a moja nálada a mentálne zdravie sa začalo zhoršovať.
Preto som si povedal, že odstrihnem všetky veci, ktoré mi spôsobujú takéto stavy. Zostal mi iba FB a aj tam som si dal pravidlo, ktoré som raz počul na internete, kde niekto hovoril, že ak vás hnevá príspevok nejakého človeka, prestaňte ho „Sledovať“ a tak som si dal pravidlo, že ak dá človek 2x príspevok, ktorý sa mi nepáči, tak stláčam tlačidlo „Nesledovať“.
Takto už na svojom FB nemám takmer nikoho.
A musím povedať asi 2 mesiace dozadu, po sústredenej práci, sa všetko začalo rapídne zlepšovať. Cítim sa skvele, moja kreativita je obrovská, našiel som si skvelú prácu v úžasnej firme, založil som a píšem tento blog, hedge fond, pre ktorý pracujem, sa začal rozbiehať, zakladám novú značku s mojou najlepšou kamoškou, o ktorej sme už roky snívali, a mnoho ďalšieho.
Taký profesný posun ako po vymazaní sociálnych sietí som nemal už extrémne dlho, ak vôbec.
Takže ešte predpokladám, že to bude nejaký ten mesiac, kým sa vrátim na sociálne siete a uvidíme, či mi táto kreativita a pozornosť vydrží aj naďalej, ale už teraz môžem povedať, že experiment bol viac než úspešný.
Súkromie a ochrana osobných údajov
Sľub pohodlia prostredníctvom personalizácie prináša aj kompromisy na úkor užívateľov. "Paradox personalizácie" označuje konflikt medzi prispôsobenými skúsenosťami, ktoré nám šetria čas a obavami o osobné údaje, ktoré vyžadujú. Ľudia často túžia po pohodlí personalizácie bez ohrozenia súkromia, no dosiahnutie správnej rovnováhy predstavuje pre spoločnosť výzvy.
Historicky boli obrovské množstvá osobných údajov potrebných na personalizáciu podrobené nekonzistentným reguláciám týkajúcich sa toho, čo sa môže zbierať a ako sa môže použiť. Napätie medzi pohodlím prispôsobených skúseností, obavami o súkromie a bezpečnosť údajov vyvolalo neustále diskusie o súkromí, súhlase užívateľov, etickom využívaní údajov a potrebe regulácií v digitálnom priestore.
Začína to byť naozaj veľký problém a ja si nemyslím, že príchodom AI sa to nejako vyrieši, naopak rapídne zhorší.
Vlády a štátne inštitúcie sú príliš pomalé pri vytváraní regulácií týkajúcich sa komplexných a rýchlo meniacich sa oblastí, ako sú dáta a ich používanie.
Dynamické upravovanie cien pomocou algoritmov
Netrvalo dlho a z targetovaných reklám a lepšieho prispôsobenia výberu tovaru sme prešli na to najhoršie, a tým je algoritmické upravovanie cien tovaru na základe dopytu alebo aj časti dňa.
Niektorí to nazývajú tiež umelá inflácia.
Jeden z mojich obľúbených YouTube kanálov - How Money Works - o tom pekne hovorí v jednom zo svojich videí - odporúčam pozrieť, je to priam strašidelné. Tu sú kľúčové body:
Dynamické stanovovanie cien na Amazone: Amazon používa algoritmy na úpravu cien v reálnom čase na základe dopytu a konkurencie, čo vedie ku kolísaniu cien pre spotrebiteľov.
Dynamické stanovovanie cien vo Wendy’s: Wendy’s oznámil dynamické stanovovanie cien pre svoje menu, pričom ceny sa upravujú na základe dopytu a kapacity obchodu, čo bolo online široko zosmiešnené.
Vplyv na trhové ceny: Politiky stanovovania cien Amazonu nútia predajcov uvádzať svoje najnižšie ceny na platforme, čo nepriamo zvyšuje ceny v iných maloobchodných predajniach.
Softvér na sledovanie žiadostí o zamestnanie: Väčšina spoločností z rebríčka Fortune 500 používa softvér na sledovanie žiadostí o zamestnanie na riadenie a hodnotenie kandidátov, pričom často odmieta žiadosti prostredníctvom automatizovaných procesov.
Vyjednávanie platov: Spoločnosti používajú trhové údaje a algoritmy na rozhodovanie o vyjednávaní platov, čo sťažuje zamestnancom možnosť získať zvýšenie platov.
Maximalizácia hodnoty pre akcionárov: Spoločnosti uprednostňujú algoritmy na maximalizáciu hodnoty pre akcionárov, často na úkor spotrebiteľov a zamestnancov.
Rent Maximizer: Softvér ako Rent Maximizer používa trhové údaje na stanovenie najvyšších možných nájmov, čím sa zapája do stanovovania cien, čo je škodlivé pre spotrebiteľov.
Stanovovanie cien v zdravotníctve: Algoritmy ako Multiplan v zdravotníctve určujú platby poisťovní a náklady pacientov, často zvyšujúc náklady, ktoré musia pacienti pokryť z vlastného vrecka.
A toto je len začiatok.
Je svetlo na konci tunela alebo to je len prichádzajúci vlak?
Povedal by som skôr prichádzajúci vlak.
Predstavte si, že Čína vyhlásila obmedzenie platieb za hry a dvaja najväčší čínski herní hráči stratili $80 miliárd svojej hodnoty. Preto ďalšie budúce intervencie podobného typu už zvažuje alebo prehodnocuje.
EÚ pripravuje regulovanie spôsobu používania gamifikácií a podobných intervencií, ktoré robia ľudí závislými na aplikáciách. Avšak toto je pre mňa ako hra mačka a myš, kým EÚ napíše zákon na obmedzovanie rôznych stratégií, spoločnosti vymyslia spôsob s rovnakým účinkom ako predošlé stratégie, ale bez toho, aby podliehali tomuto obmedzeniu. Takže sa nič nezmení.
USA plánuje udeliť ban Tik-Toku, avšak podľa mňa sú to len hrozby, aby sa zmenil spôsob ako sa používateľom trackujú dáta. Ja som toho názoru, že Tik-Tok ničí populáciu a spôsobuje ADHD a rôzne závislosti deťom, ale platforma je bohužiaľ príliš veľká a vplyvná na to, aby bola zakázaná.
Veľa ľudí nechápe, že platformy ako FB, Instagram či Tik-tok, ale aj všetky ostatné, vôbec nezaujíma naše duševné zdravie, práve naopak. Ich úlohou je ukradnúť našu pozornosť, aby nám potom mohli predávať reklamy.
Pracujú pre nich tí najlepší ľudia na svete, takže ak by niečo vyriešiť chceli, dávno by to spravili.
Ak ti môj prístup dáva zmysel — alebo ak máš pocit, že tvoj produkt, nápad či stratégia nejdú smerom ktorým by mali — možno ti s tým viem pomôcť.
Dajme si rýchly 20-minútový hovor a spoločne si v tom spravme jasno:
Pomôžte si ako môžete
Proti týmto platformám musíme bojovať sami. Nakoľko sa týmto veciam venujem, musel som si vymyslieť niekoľko spôsobov, ako sa nestať úplne závislým na telefóne. Tu sú niektoré z nich:
Kontrolovanie algoritmov - dávam si pozor na to, čo pozerám. Ak je to edukačné, motivačné alebo obohacujúce video v oblasti, ktorá ma zaujíma, snažím sa ho pozerať dokonca, niekedy aj 2x, aj keď ma až tak veľmi nezaujíma. Robím to preto, aby algoritmus vedel, že takýto typ obsahu mi má ponúkať. Ak narazím na prázdne video s hlúpou zábavou, snažím sa ho okamžite preskočiť.
Obmedzený čas na sociálnych sieťach - na Instagram chodím len párkrát za deň a mám tam vypnuté notifikácie, rovnako ako aj na ostatných sociálnych sieťach. Kam však často chodím, je práve YouTube, tam sa snažím pozerať videá, ktoré majú aspoň 20 minút, aby som si trénoval svoju pozornosť.
Dopamínový detox - (Dopamínový detox je praktika, ktorá spočíva v dočasnom vyhýbaní sa stimulačným aktivitám, ktoré zvyšujú hladinu dopamínu v mozgu, ako sú sociálne médiá, videohry alebo nezdravé jedlo. Cieľom je resetovať mozog, zlepšiť koncentráciu a zvýšiť motiváciu na dlhodobejšie a produktívnejšie činnosti.) Existuje mnoho videí na internete ako na to, ja som napríklad odišiel z Instagramu až na 8 mesiacov.
Nesledovať priateľov - Ja na sociálnych sieťach sledujem iba zopár stránok, ktoré mi buď prinášajú hodnotu, inšpiráciu alebo z časti veľmi hlúpy typ humoru (v podstate vám stačí sledovať len tento blog 🙈). Nesledujem takmer žiadne celebrity, kamarátov či stránky.
Tento článok patril k tým, ktorý obsahuje menej hodnoty, ktorú viete prakticky využiť. Táto téma mi je blízka a mal som potrebu o nej napísať. Dúfam, že pre vás bolo čítanie zaujímavé a že vás buď obohatilo, alebo aspoň prinútilo zamyslieť sa.
- Peter