Poučenia z biznisu: Bol tento nápad predurčený na zlyhanie, alebo sa mýlim?
Ukážeme si na reálnom príklade, prečo si myslím, že jeden startup zlyhá, a ako by sa tomu dalo vyhnúť.
Pri písaní obsahu alebo článkov som stále vo fáze experimentovania – skúšam rôzne typy obsahu, aby som zistil, čo najviac rezonuje s ľuďmi a prináša im skutočnú hodnotu.
Zároveň sa však zameriavam na témy, v ktorých sa vyznám, a ktoré ma bavia.
Verím, že sa mi tento prienik podarí nájsť, aj keď to nie je jednoduché. Mojou prioritou zostáva písať o veciach, ktoré ma naozaj zaujímajú.
Ďalšou súčasťou mojej práce je aj uzatváranie obchodov, na základe ktorých potom následne budujeme produkty pre americké startupy.
Jednou z kľúčových vecí, ktorú musím ovládať, je nielen dobre uzavrieť obchod, ale aj správne diagnostikovať, v akej fáze sa daný produkt nachádza, identifikovať riziká a následne navrhnúť spôsob ako pristúpiť k jeho budovaniu.
Niekedy to prirovnávam k práci „doktora produktu“ na urgentnom príjme, ktorý sa snaží rýchlo zistiť, čo sa deje, a rozhodnúť, aký ďalší postup je pre „pacienta“ najvhodnejší.
Pri každom takomto workshope s prospektom (potenciálnym klientom) sa niečo nové naučím. Či už z pohľadu lepšieho uzatvárania obchodov, lepšieho identifikovania rizík budovania produktov, alebo aj celkového pochopenia slabých stránok samotných amerických podnikateľov alebo ich nápadov.
Tak som sa rozhodol, že sa pokúsim z niektorých zaujímavých workshopov niekedy napísať článok o tom, čo hodnotné som sa z každého workshopu naučil. A o tomto tiež bude tento krátky článok.
⚠️ Disclaimer: Nebudem sem dávať žiadne mená – kvôli zachovaniu súkromia sem vždy napíšem len stretnutia, ktoré sa udiali dávno a niektoré informácie o startupoch mierne pozmením tak, aby myšlienka ostala, ale zachovala sa anonymita.
--------
Pozadie
Prišiel za nami zakladateľ s nápadom na aplikáciu, ktorá by zlepšila bezpečnostné a zdravotné opatrenia na živých podujatiach a hudobných festivaloch. Čiže inými slovami – predstavte si, že máte na festivale v mobile aplikáciu, ktorá vám umožní v prípade núdze jednoducho privolať pomoc jediným stlačením tlačidla.
Zakladateľ prišiel na tento nápad po tragickej udalosti na slávnom festivale Travisa Scotta, kde došlo k úmrtiu niekoľkých ľudí.
Spôsob, akým zakladateľ prišiel na tento nápad, ako aj samotný koncept, nie je úplne zlý – hodnotil by som ho ako priemerný. Denne počúvam aj lepšie, ale aj oveľa slabšie nápady.
Zakladateľ nám prezradil, že skončil v práci, presťahoval sa domov a rozhodol sa rozbehnúť tento projekt. Jeho doterajšie skúsenosti však zahŕňali len pozíciu internistu v právnickej firme a Sales Plannera v reklamnej agentúre. Tieto skúsenosti sa mi nezdali dostatočné – nielen v kontexte danej oblasti, ale aj pokiaľ ide o budovanie niečoho takého komplexného, ako je startup.
Avšak napriek tomu vždy oceňujem, keď ma niekto dokáže presvedčiť o opaku. Poďme sa teda pozrieť na jednotlivé riziká, ktoré som identifikoval už počas prvého workshopu.
🚩Radar na červené vlajky (Red Flag Radar)
V tejto sekcii si rozoberieme všetky červené vlajky alebo riziká, ktoré som identifikoval už počas prvého workshopu a ktoré by bolo nevyhnutné adresovať, ak by sme začali spoluprácu..
Avšak už po tomto prvom workshope som si bol približne na 80% istý, že k spolupráci pravdepodobne nedôjde.
Riziko zakladateľa
Prvým a pravdepodobne najzásadnejším rizikom boli samotní zakladatelia. Na základe ich skúseností a spôsobu, akým prišli k nápadu (ktorý som rozoberal v predchádzajúcej sekcii) , som mal pochybnosti a nedával som veľkú šancu tomu, že dokážu celý projekt úspešne dotiahnuť až do konca.
V Silicon Valley sa hovorí, že najlepšie sa budujú technologické startupy ak zakladatelia sú produkťák a inžinier.
Ak nie ste ani jeden z týchto pozícií, potom musíte nejak vykompenzovať tento nedostatok iným spôsobom. Napríklad, že máte veľa zdrojov, mnoho kontaktov, hlboké skúsenosti v danom odbore, excelujete v predaji, či budovaní firiem, atď.
Proste každý zakladateľ by mal mať určitú, veľmi silnú, nespravodlivú výhodu.
A tú som tu ani zďaleka nevidel.
Ďalším problémom bolo, že mal k dispozícii dokopy iba $20k na realizáciu celého projektu, ktoré si ale taktiež chcel požičať od rodiny. Ak by bol schopný väčšinu vecí vybudovať sám alebo by mal jednoduchý nápad, ktorý sa dá rýchlo overiť, táto suma by nemusela byť až taký zásadný problém.
Ako však uvidíte z ďalších rizík nižšie, nápad síce na prvý pohľad vyzeral jednoducho, ale oblasť, do ktorej sa pustil, bola oveľa náročnejšia.
Vo všeobecnosti nie je zlý nápad najať si agentúru, napríklad produktovú agentúru,pre ktorú pracujem. Aby to však fungovalo, potrebujete mať skúsenosti s tým, ako takéto agentúry efektívne riadiť, vedieť, ako s nimi spolupracovať, a predovšetkým mať dodatočný kapitál.
S takým nízkym rozpočtom najať si agentúru je obrovská chyba už na začiatku. Navyše to poukazuje na to, že zakladatelia ešte nemajú jasnú predstavu o tom, čo robia.
Rovnako považujem za extrémne rizikové požičiavať si peniaze od rodiny – pokiaľ vaša rodina alebo priatelia nie sú finančne zabezpečení a ochotní investovať do takýchto projektov bez veľkého nátlaku na návratnosť.
Ďalším zásadným rizikom, ktoré mi okamžite udrelo do očí, bolo riziko uskutočniteľnosti.
Riziko uskutočniteľnosti
Keď vytvárate aplikáciu, mnohí si myslia, že stačí vyvinúť jeden typ aplikácie a následne ju prispôsobovať na rôzne účely. V tomto prípade som im však musel vysvetliť, že pre ich konkrétny typ aplikácie to rozhodne neplatí.
Nenazval by som to jednoducho „aplikáciami“, ale skôr „zákazníckymi cestami“, ktoré do určitej miery fungujú ako vlastné aplikácie.
Napríklad pre tento konkrétny projekt potrebujete vymyslieť tri zákaznícke cesty, ktoré sú extrémne dôležité pre úspech aplikácie.
Aplikácia pre užívateľov
Aplikácia pre zabezpečovateľov udalosti – s rôznymi prístupmi a právomocami a mimochodom aj rôznym typom zabezpečovateľov
Vnútropodnikové rozhranie – v ktorom vy ako firmy všetko ovládate alebo monitorujete
Len pre inšpiráciu – tu sme im aj ukázali minimálne zákaznícke cesty, ktoré je potrebné urobiť:
Ďalšia vec bola presnosť merania alebo identifikovanie osoby. Pretože na festivaloch, kde sú tisíce ľudí zhromaždených v dave, nestačí len približne vedieť, kde sa človek nachádza – to veľmi nepomôže. Je nevyhnutné rýchlo a presne určiť, kam majú záchranné jednotky ísť. Aj na základe tohto poznatku neskôr vyvinuli náramok, ktorý slúži práve na túto presnú lokalizáciu, ale tu prichádza na rad riziko používateľnosti, o ktorom sa budeme baviť neskôr.
Najväčším rizikom tejto celej oblasti však zostáva samotné odvetvie, do ktorého sa chcú zapojiť.
Zdravotníctvo, zdravotné riziká, pohotovosť
Aplikácia by mala byť v oblastiach ako zdravotníctvo a ešte detailnejšie analyzovať zdravotné riziká a pohotovosť.
To sú extrémne zložité oblasti, najmä pokiaľ ide o regulácie a citlivosť chýb. Pri takýchto projektoch sa nemôžete riadiť krédom Marka Zuckemberga z Facebooku „Move fast, break things – Hýbte sa rýchlo, rozbite veci“, pretože v tomto prípade by sa toto krédo mohlo zmeniť na „Hýbu sa rýchlo, ale zabíjajú ľudí“.
Aj keby aplikácia nebola regulovaná a nepodliehala všetkým bezpečnostným normám či certifikátom, bude stále považovaná za nedôveryhodnú. Ak by sa však rozhodli tieto požiadavky splniť, už sa bavíme o vysokých nákladoch.
Pri takýchto typoch aplikácií máte veľmi malý priestor na chyby a experimentovanie v reálnom prostredí, pretože jediná väčšia chyba môže navždy pochovať celý váš nápad.
Nedávno som mal rozhovor s jednou ženou, ktorá plánuje spustiť startup v oblasti zdravotníctva. Je partnerkou vo VC (venture capital – rizikový kapitál) fonde a sama už hneď na začiatku priznala, že vytvorenie MVP (minimal viable product – minimálny funkčný produkt) bude stáť stovky tisíc dolárov - ona rozumie tejto hre.
Čiže už riziko uskutočniteľnosti by malo byť samo o sebe dostatočným varovaním, no čím viac som sa do tohto nápadu ponáral, tým sa situácia zhoršovala. Takže teraz prejdime k riziku používateľnosti.
Riziko používateľnosti
V dnešnom svete sa čoraz viac stáva problémom množstvo aplikácií, ktoré musíme mať v mobiloch. Dnes už takmer na všetko potrebujeme aplikáciu. Čiže keď idem na festival, musím si nainštalovať aplikáciu samotného festivalu, do toho niekedy aj aplikácie rôznych stánkov čo sú tam, a teraz by som si ešte mal nainštalovať ďalšiu aplikáciu, ktorú pravdepodobne (dúfam teda) nikdy nebudem musieť použiť?
A keby sa mi aj niečo stalo a začal by som kolabovať, prvá vec, ktorú by som musel urobiť, by bolo odblokovať mobil, spomenúť si a nájsť aplikáciu, ktorú som si pred chvíľou nainštaloval, a tam vykonať potrebnú akciu? A zároveň dúfať, že GPS bude natoľko presné, aby ma rýchlo našli?
Presnosť sa snažili zlepšiť väčším náramkom na ruku. V dnešnej dobe, keď už máme náramky na meranie funkcií, inteligentné hodinky a prstene, si mám ešte na seba dávať ďalší predmet?
Kde ho potom odložím? Komu to odovzdám? Nebude to zdržiavať čas? Čo ak naň zabudnem?
Alebo v prípade spoločnosti, ktorá sa zameriava na fotky, vzhľad a Instagram – mám si dať na seba nejaký random náramok, ktorý sa ani nehodí k môjmu outfitu?
Toto vo mne začalo vyvolávať oveľa viac otázok než odpovedí, a bolo potrebné spraviť reálny produktový výskum používateľnosti priamo v teréne. Asi už viete, aký je tu opäť problém. Správne – čas a peniaze.
Tu sa ani nebudem snažiť nájsť odpovede na tieto otázky, ale poďme sa spolu pozrieť na poslednú oblasť, kde som identifikoval najväčšie riziká, a tou je riziko životaschopnosti.
Riziko životaschopnosti
Jedna z mojich otázok bola, kto bude cieľová skupina – budú to všetci ľudia? Naozaj to budú používať? Alebo takzvané rizikové skupiny? Ale to je opäť malé číslo.
A kto za to bude platiť alebo pokrývať náklady? Sponzori, ľudia, alebo samotný festival? Pri tak malej skupine, hlavne rizikovej, ktorá nie je známa tým, že by mala hlboké vrecká, koľko by museli zaplatiť, aby to reálne stálo za to? A nemajú rizikové skupiny už ľudí, ktorí sa o ne starajú, pretože potrebujú aj inú pomoc?
Podľa mňa by to nemala byť samotná aplikácia, ale skôr ako integrácia do rôznych iných systémov. Avšak ak by sa to osvedčilo, ako ťažké by bolo to skopírovať? Čo bráni ostatným, aby to jednoducho vykradli a skopírovali?
Niečo, čo sa deje na pravidelnej báze.
Podľa mňa to nie až tak ťažké.
Ak ti môj prístup dáva zmysel — alebo ak máš pocit, že tvoj produkt, nápad či stratégia nejdú smerom ktorým by mali — možno ti s tým viem pomôcť.
Dajme si rýchly 20-minútový hovor a spoločne si v tom spravme jasno:
Záver
Toto je jeden z príkladov mojej práce, na ktorú sa ma niektorí pýtajú, že čo konkrétne robím. Zároveň je to ukážka otázok, mentálnych modelov a cvičení, ktoré si prechádzam na každom workshope s potenciálnym klientom. Na základe týchto informácií následne vypracujeme ponuku a spôsob spolupráce.
Ak sa vám to páči a radi by ste čítali viac podobných článkov, dajte mi vedieť. Pomáha mi to lepšie pochopiť, čo rezonuje s rôznym typom ľudí najviac.
- Peter