Koniec slovenského blogu Prečo a Vlastne Ako

Pravdepodobne budúci mesiac (júl 2025) vydám posledný článok v slovenskom jazyku na tomto blogu.

Článok bude patriť medzi moje najlepšie a najobľúbenejšie. Má 60–70 strán a bude sa venovať ukážke, ako vybudovať dlhotrvajúci startup alebo biznis, ktorý má zmysel.

Bude to ukázané na reálnom AI startupe, ktorému som kedysi robil poradenstvo, no dostať ho na správnu koľaj sa mi vtedy nepodarilo.

Vrátim sa k nemu späť a ukážem, ako by som k tomu pristúpil dnes, so skúsenosťami, ktoré mám, a frameworkami ktorými disponujem.

Rozhodol som sa ho preložiť do slovenčiny ako posledné poďakovanie za podporu.

Chcem odísť vo veľkom, a ako ináč, než článkom na ktorom som strávil najviac času. Tak verím, že článok vám prinesie veľa hodnoty a posunie váš biznis na novú úroveň.

Dôvody pre ukončenie tohto blogu

Samozrejme, je ich viacero.

Hlavným dôvodom je, že moje nastavenie hlavy bolo vždy globálne.

Jediný moment, keď som chcel mať lokálnych klientov, bol vtedy, keď sa mi dobre pracovalo s daným človekom a veľmi ma zaujalo to, čo buduje. Inak som projekty buď odmietal, alebo ich nikdy priamo nevyhľadával.

Zároveň, ľudia, ktorí sú mojou cieľovou skupinou, aj tí lokálni, teda budovatelia riešení, ktoré dávajú zmysel (podnikatelia, zakladatelia startupov, tvorcovia, inovátori, špičkoví manažéri či produktoví ľudia) – by mali vedieť po anglicky. A ak nie, pravdepodobne nie sú mojou cieľovou skupinou.

Písanie blogu v dvoch jazykoch mi zaberalo neskutočne veľa času, a toho mám každý deň menej. Takmer žiadny na veci, ktoré ma netešia alebo neprinášajú hodnotu.

(Článok ktorý nemusím prekladať, tak som si chcel užiť aj slovenské meme 😁)

Tým, že mám veľmi veľa aktivít, začal som sa na život pozerať cez optiku „opportunity costs“.

To znamená, že ak niečo robím, napríklad píšem blog po slovensky a prekladám ho, automaticky to znamená, že niečo iné robiť nemôžem. Napríklad písať nové články alebo zlepšovať to, čo už píšem.

Zistil som, že práve takto uvažujú ľudia, ktorí sú nielen vysoko produktívni, ale aj majú skvelé životy.

Vždy, keď do môjho života príde nová príležitosť, nezamýšľam sa nad tým, či je zaujímavá.

Pýtam sa: čo budem musieť kvôli nej obetovať? A takto analyzujem každú vec.

Malý príklad:

Ak mi niekto povie, že má mini projekt, kde si viem zarobiť dobré peniaze, moja prvá otázka je, čo tým stratím? Čo musím obetovať?

Možno písanie článku, čo ma nielen napĺňa, ale mi aj dáva vysoký leverage – článok si môže prečítať stovky ľudí, zostáva online, a raz si ho prečíta ten správny človek. Možno práve ten, s ktorým neskôr vytvorím niečo s 10× väčším dopadom.

Takže moja úvaha je: Bude ten zárobok a tie skúsenosti natoľko dobré, že sa mi oplatí radšej investovať čas tam?

Ale nie je to len o tom.

Často to znamená, že ľudia nemajú čas na svojich blízkych, na veci, ktoré ich bavia, alebo na to, čo im dáva hlbší zmysel. Pretože nevedia povedať NIE.

A ako sa hovorí: sú „bohatí v centoch, ale chudobní v dolároch“.

Normálne ma prekvapuje, keď stretávam ľudí a vidím, koľko času trávia vecami, ktoré v skutočnosti nechcú robiť, alebo sú z dlhodobého hľadiska úplne irelevantné.

A to je dôvod, prečo hovorím NIE. Hovorím NIE slovenskému blogu, aby som mohol povedať ÁNO kvalitnejším článkom a globálnemu dosahu.

Chápem, že takéto rozhodnutia nie sú pre každého.

Ja som si uvedomil, že radšej budem malá ryba vo veľkom rybníku, než veľká ryba v malom. Ani jedna možnosť však nie je správna sama o sebe.

Možnosť sa stáva správnou iba vtedy, keď chápeš obe strany, vieš, čo budeš musieť obetovať, čo ťa to bude stáť, a aj tak sa pre to rozhodneš. Lebo to tak cítiš a si s tým vnútorne stotožnený.

Iba vtedy je tvoje rozhodnutie slobodné. A správne.

Čo to znamená a čo bude nasledovať?

Už od zajtra budete automaticky pridaní do môjho anglického blogu.

V slovenčine vám príde už len jeden posledný článok, približne o mesiac.

Medzitým však už mám pripravených niekoľko veľmi zaujímavých článkov v angličtine, takže vás tam chcem pridať už teraz.

Tí z vás, ktorí nechcete byť súčasťou anglického blogu, prosím, kliknite na „unsubscribe“ čo najskôr.

A teda – s vami sa lúčim. Ďakujem za vašu podporu, pozornosť a čas.

Blog ani články mazať nebudem.

Stále som presvedčený, že patria medzi veľmi hodnotné zdroje informácií, a boli vytvorené nie na jedno prečítanie, ale tak, aby sa k nim ľudia mohli vracať.

Takže sa nebojte, zostanú tu aj naďalej.

Ešte raz veľká vďaka, a tentokrát sa vidíme vo Why and Actually How.

— Peter